Choroba (iné názvy: ochorenie, onemocnenie - pozri nižšie, nevhodne^[1][2]: nemoc; lat. morbus; gr. nosos, pathos) je porucha zdravia, presnejšie porucha telesných, kognitívnych, sociálnych a /alebo psychických funkcií, ktoré zreteľne negatívne ovplyvňujú výkonnosť a zdravie organizmu, prípadne sa môžu takého ovplyvnenia očakávať. Je to súhrn reakcií organizmu na vplyv činiteľov, ktoré môžu vyvolať poškodenie organizmu. Choroba je každá odchýlka od normálneho priebehu životných procesov živočícha a človeka. Choroba je spojená s oslabením napadnutého organizmu alebo jeho časti. Vzniká porušením rovnováhy medzi organizmom a prostredím. Každá choroba má svoje prejavy a príznaky (lek. symptómy). Za istých okolností môže skončiť smrťou organizmu.

Náukou o chorobných procesoch a zmenách v tele je patológia. Opisom chorôb a zaraďovaním chorôb do jedného systému sa zaoberá nozografia, triedením chorôb a systematickým opisom chorôb sa zaoberá nozológia.

Ochorenie

Výraz ochorenie (staršie onemocnenie) má tieto významy:

• choroba^[3][4][5][6]
• ľahká choroba^[3][4]
• kratšia choroba^[5]
• choroba, ktorú človek vníma^[3]
• chorobný stav
• začiatok choroby^[3][4]
• stanie sa chorým^[7], upadnutie do choroby^[6]

Rozdelenie chorôb

Systematické zaraďovanie a označovanie chorôb sa stále mení. V súčasnosti sa riadi Medzinárodnou klasifikáciou chorôb.

Rozdelenie chorôb podľa známych alebo predvídaných príznakov:

• dedičné choroby (podmienené geneticky)
• infekčné choroby (podmienené infekciami)
• detské choroby
• nehody a poranenia (podmienené vonkajším účinkom)
• otravy, poleptania, popáleniny a iné škody spôsobené chemickými a fyzikálnymi škodlivinami
• degeneratívne ochorenia (podmienené opotrebovaním orgánov alebo buniek)
• autoimúnne choroby (imunitný systém bojuje so zdravými bunkami)
• nádorové ochorenia (bunky nekontrolovateľne rastú)
• iatrogénne choroby (podmienené lekárskym zásahom)
• psychické choroby
• sociálne choroby (problémy)
  • civilizačné choroby
  • choroby z podvýživy

Príčiny chorôb

Pri niektorých chorobách nie sú známe špecifické príčiny, ale rizikové faktory. Psychosomatické príčiny ochorení vychádzajú z princípu, že vedomie, duša a emócie človeka sú neoddeliteľne spojené s telesnou stránkou organizmu, že „choroby duše“ sa prejavujú navonok prostredníctvom funkčného (niekedy aj organického) poškodenia organizmu.

Organizmus v modernom svete je stále viac a viac nútený reagovať na vonkajšie vplyvy stresovými mechanizmami, ktoré sú nechtiac namierené proti organizmu samotnému – ich vplyvom dochádza k narušeniu psychosomatickej rovnováhy, neskôr k poruchám vnútorného prostredia a môžu časom viesť k funkčnému alebo organickému poškodeniu orgánov a k vzniku chorôb.

Vnútorné faktory

Sú málo ovplyvniteľné.

• proces starnutia
• dedičné choroby
• dedičná náchylnosť na choroby
• vývojové anomálie

Vonkajšie faktory

Sú ovplyvniteľné.

• sociálne pomery
• stres
• stravovanie
• životné prostredie
• pôvodca chorôb

Priebeh chorôb

Priebeh choroby sa sprostredkuje anamnézou. Je to rozhovor lekára s pacientom, pri ktorom pacient opisuje vlastnými slovami svoje zdravotné ťažkosti. Kompletná anamnéza obsahuje všetky údaje o zdravotnom stave chorého od jeho narodenia až do času rozhovoru, zdravotné údaje o jeho pokrvných príbuzných a v neposlednom rade aj jeho sociálne a pracovné pomery. Anamnéza má v procese určovania správnej diagnózy mimoriadny a prakticky nenahraditeľný význam. Vedie v mnohých prípadoch priamo k diagnóze (až v 50%), alebo veľmi výrazne zúži rozsah možných ochorení, či usmerní ďalšie pátranie.

Ochorenie vedie, či už liečené alebo neliečené k uzdraveniu, remisii (ústupu príznakov choroby), recidíve (návrate choroby), k prechodu do chronicity, prenášačstvu alebo smrti.

Najčastejšie používané pojmy, ktoré popisujú časový priebeh chorôb:

• fulminantný – veľmi rýchly nástup výrazných príznakov
• akútny – náhly začiatok (napr. chrípková infekcia)
• subakútny – postupný začiatok (napr. hepatitída B)
• chronický – dlhší priebeh (napr. skleróza multiplex)
• recidivujúci – vracajúci sa (napr. chronická bronchitída)

Sociálne zabezpečenie v chorobe

V zmysle sociálneho zabezpečenia je choroba poruchou telesného alebo duševného zdravia a tým zároveň aj odchýlkou z normy „zdravia“. Medicínske chápanie choroby sa nezhoduje so sociálno-právnym. Rozhodujúcimi kritériami pre posúdenie choroby v sociálnom práve sú:

• Potreba lekárskeho ošetrenia (nie pri javoch podmienených vekom, kozmetických ošetreniach, ako napríklad transplantácia vlasov, ošetrenie jaziev)
• Navonok vnímateľné (disharmónia genetických hodnôt túto skutkovú podstatu nespĺňa)
• Zlepšovanie choroby alebo zabránenie jej zhoršovania (ošetrenie musí byť podľa zásad lekárskej vedy sľubné)

V práve na zabezpečenie sa vymedzuje telesná chyba. Pričom ide o neodstrániteľnú chybu, ktorej vývin je uzavretý a nie je možné lekárske ovplyvnenie v zmysle liečenia, zlepšenia alebo zabránenia zhoršovania stavu.

Alternatívne pohľady

Joga považuje chorobu za zlyhanie určitej časti tela pri stretnutí s rušivým faktorom, ktoré znamená, že telo úspešne "bojuje" a snaží sa odstrániť alebo neutralizovať rušivý faktor. Ochorenie je podľa nej iba dočasná porucha a je lepšie nechať telo na pokoji, ono sa samo o seba postará. Najlepšie je nezaťažovať ho ďalšou činnosťou. Možno použiť akékoľvek špecifické metódy odstránenia rušivého faktora za predpokladu,že nedôjde k poškodeniu tela alebo mysle.^[8]

Referencie

Pozri aj

• kardiovaskulárne choroby
• infekčné choroby
• nádorové choroby
• vrodené choroby
• dedičné choroby
• autoimunitné choroby
• civilizačné choroby
• duševné choroby
• komplikácia choroby
• kompenzácia choroby
• dekompenzácia choroby

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Choroba
• Wikislovník ponúka heslo Choroba
• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Choroba

Zdroje

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• Choroby na www.zdravie.sk